Georeliéf alebo reliéf Zeme je súbor tvarov zemského povrchu. Súčasne je plošným rozhraním medzi pevnou litosférou, alebo pedosférou na jednej strane a plynnou atmosférou alebo kvapalnou hydrosférou na strane druhej. Je to azda najdôležitejšie rozhranie krajinnej sféry. Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré utvárajú georeliéf. Výsledkom rôznych geomorfologických procesov sú povrchové tvary – formy georeliéfu (Svahy, doliny, pohoria, atď.). Vznik, vývoj i charakter týchto foriem a geomorfologické procesy študuje osobitná veda -geomorfológia.
Základné vlastnosti georeliéfu
Okrem základnej charakteristiky - nadmorskej výšky –má georeliéf ďalšie dôležité vlastnosti Sklon georeliéfu určuje množstvo gravitačnej energie, ktorú môže geomorfologický proces na danom mieste využiť. Sklon sa meria v smere spádnice (krivka kolmá na vrstevnice), teda v smere, kde je sklon najväčší. Orientácia georeliéfu voči svetovým stranám vyjadruje, na ktorú svetovú stranu je uklonený povrch v danom bode. Dôležité je to z hľadiska príjmu slnečného žiarenia, množstva zrážok, či pôsobenia vetra. Na procesy v krajine majú veľký vplyv geometrické formy reliéfu. Formy vypuklé v smere spádnice zrýchľujú tok hmoty a vyduté formy ho spomaľujú. V smere vrstevnice vypuklé formy rozptyľujú tok a vyduté formy v tomto smere ho sústreďujú. Čiara, od ktorej sa tok na obe strany rozptyľuje a spája najvyššie strany chrbtov, sa nazýva chrbátnica. Údolnica je naopak čiara, na ktorej sa sústreďuje tento tok(často na nej vznikajú vodné toky)a spája najnižšie časti údolí. Spôsob využitia zemského povrchu je ovplyvnený jeho rozčlenením na vhĺbené a vyvýšené formy. Výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého územia určuje hodnotu výškovej (vertikálnej) členitosti georeliéfu. Georeliéf je zložitá plocha. Menšie formy sú súčasťou väčších(súčasťou kontinentu je pohorie, súčasťou pohoria je dolina, súčasťou doliny j e niva, súčasťou nivy je koryto toku). Utvára sa tak hierarchia foriem georeliéfu.